Môj účet
Prihlásiť sa
Môj účet
Mikrobióm dieťaťa sa začína formovať veľmi skoro a prvé dni života môžu hrať dôležitú rolu v tom, ako sa bude vyvíjať jeho imunita, trávenie aj reakcie na okolité prostredie. Práve o tom sme sa rozprávali v našom podcaste, kde bol hosťom RNDr. Petr Ryšávka, Ph.D. a kde sme rozobrali, prečo pôrod, dojčenie a prvý kontakt s baktériami nie sú len detaily, ale dôležitý základ pre ďalší vývoj dieťaťa.
Hosťom podcastu Fitness007 je RNDr. Petr Ryšávka, Ph.D. - mikrobiológ a vedec, ktorý sa dlhodobo venuje výskumu ľudského mikrobiómu, probiotík a ich vplyvu na zdravie človeka. Pôsobí vo výskume aj vývoji a zameriava sa na prepojenie najnovších vedeckých poznatkov s praktickým využitím v každodennom živote.
Pôrod je jeden z prvých veľkých momentov, keď sa dieťa stretáva s baktériami z okolitého sveta. Pri vaginálnom pôrode prichádza novorodenec do kontaktu s mikroorganizmami matky a práve tento kontakt môže pomôcť naštartovať osídľovanie jeho črevného mikrobiómu. Nejde len o trávenie. Črevo je úzko prepojené s imunitným systémom, takže prvé mikrobiálne signály môžu ovplyvňovať, ako sa imunita dieťaťa učí rozlišovať, čo je pre telo bezpečné a na čo má reagovať. Prakticky si z toho môžete odniesť hlavne to, že baktérie nie sú len niečo, čoho sa treba báť. U dieťaťa hrajú dôležitú rolu v budovaní prirodzenej obranyschopnosti a kontakt s nimi je súčasťou zdravého vývoja.
Cisársky rez je v mnohých prípadoch nevyhnutný a môže zachrániť život maminky aj dieťaťa. Z pohľadu mikrobiómu je však rozdiel v tom, že dieťa pri ňom neprechádza pôrodnými cestami, a tým pádom neprichádza v rovnakej miere do kontaktu s baktériami matky.
Petr Ryšávka v podcaste vysvetľuje, že deti narodené cisárskym rezom môžu mať v prvých dňoch života odlišné zloženie mikrobiómu než deti narodené vaginálne. To neznamená, že je niečo „zle“ alebo že je vývoj dieťaťa vopred daný. Znamená to skôr, že prvé dni a týždne po pôrode môžu byť dôležitým obdobím, keď má zmysel mikrobióm bábätka podporiť ďalšími cestami, napríklad dojčením, kontaktom koža na kožu a pokojným prostredím bez zbytočnej sterility.
„Keď sa dieťa narodí prirodzene, dostáva od maminky obrovskú nálož baktérií, ktoré okamžite začínajú pôsobiť na jeho imunitný systém.“
Ak sa dieťa narodí cisárskym rezom, neznamená to, že sa s mikrobiómom nedá ďalej pracovať. Veľkú rolu môže hrať čo najskorší kontakt koža na kožu, dojčenie, prikladanie dieťaťa k prsníku a celkovo prirodzený kontakt s maminkou. Materské mlieko dodáva dieťaťu nielen živiny, ale aj látky, ktoré podporujú rast prospešných baktérií. Dôležité je tiež nevytvárať zbytočne sterilné prostredie tam, kde to nie je nutné. Hygiena má svoje miesto, ale prehnaná dezinfekcia všetkého okolo dieťaťa nemusí byť vždy ideálna. Niektoré pracoviská riešia aj postupy, ktoré majú napodobniť kontakt s baktériami pri vaginálnom pôrode, ale tie vždy patria do rúk lekárov a nemali by sa skúšať doma na vlastnú päsť.
Jedna z najzaujímavejších myšlienok podcastu je, že materské mlieko nie je sterilné. Nejde teda len o zdroj bielkovín, tukov, sacharidov, vitamínov a minerálnych látok. Materské mlieko obsahuje aj baktérie a špeciálne látky, ktoré slúžia ako potrava pre prospešné baktérie v čreve dieťaťa. Patria sem napríklad ľudské mliečne oligosacharidy, ktoré dieťa samo nestrávi, ale jeho črevné baktérie ich dokážu využiť. Inými slovami, materské mlieko nevyživuje len bábätko, ale pomáha vyživovať aj jeho mikrobióm. Pre prax je dôležité vedieť, že dojčenie nie je iba otázkou výživy. Je to jeden zo spôsobov, ako podporovať vývoj čriev, imunity a celkového zdravého štartu dieťaťa.
Prvé roky života sú obdobie, keď sa imunitný systém dieťaťa učí reagovať na okolitý svet. Mikrobióm v tom hrá dôležitú rolu, pretože baktérie v čreve neustále komunikujú s imunitnými bunkami. Ak je táto komunikácia pestrá a vyvážená, imunitný systém má väčšiu šancu správne rozlišovať medzi bežnými podnetmi a skutočným rizikom.
V podcaste zaznieva súvislosť medzi zmenami mikrobiómu, alergiami, atopickou dermatitídou, astmou a ďalšími imunitnými ťažkosťami. Neznamená to, že mikrobióm je jediná príčina týchto problémov. Je to však jeden z faktorov, ktorý stojí za pozornosť. V praxi preto dáva zmysel podporovať zdravý mikrobióm dlhodobo: dojčením, pestrou stravou v neskoršom veku, pohybom, pobytom vonku a rozumným prístupom k antibiotikám.
Mikrobióm dieťaťa nie je len odborný pojem z laboratória. Je to živý ekosystém, ktorý sa začína formovať už v prvých dňoch života a môže ovplyvňovať trávenie, imunitu aj celkovú odolnosť dieťaťa. Pôrod, cisársky rez, dojčenie aj prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, patria medzi faktory, ktoré do tohto vývoja zasahujú. Nejde o strašenie ani o hľadanie dokonalého scenára. Ide o pochopenie, že malé každodenné veci môžu mať veľký význam. Ak vás téma zaujíma viac, detailnejšie ju rozoberáme v podcastovej epizóde, v ktorej je hosťom Petr Ryšávka.
Mohlo by vás zaujímať:
Najlepšie vitamíny a minerály pre tehotné. Ktoré vybrať?Počas tehotenstva je dôležité dbať na dostatočný príjem vitamínov, minerálov a ďalších stopových prvkov, nielen pre správny vývoj plodu, ale aj zdravie nastávajúcej maminky, a to po psychickej aj fyzickej stránke. Ktoré to sú?
Longevity: 7 tipov, ako žiť kvalitný a dlhý život.Hlavným cieľom je, aby si ľudia aj vo vyššom veku udržali dobrú fyzickú kondíciu, psychickú pohodu a sebestačnosť.
Sledujte nás: 
