Môj účet
Prihlásiť sa
Môj účet
Bolesť chrbta, nález na magnetickej rezonancii a veta „už sa neohýbajte, necvičte, šetrite sa.“ Presne s týmto scenárom sa stretáva obrovské množstvo ľudí, ktorí chcú športovať, budovať svaly alebo jednoducho fungovať bez obmedzení. V našom podcaste sme túto tému detailne rozobrali s fyzioterapeutom Jiří Ptáček, ktorý sa vo svojej praxi s podobnými prípadmi stretáva takmer denne a často ukazuje, že realita je oveľa zložitejšia než samotný nález na papieri.
Hosťom podcastu Fitness007 je fyzioterapeut Jiří Ptáček, ktorý sa špecializuje na liečbu bolestí pohybového aparátu a prácu s akútnymi aj chronickými ťažkosťami. Vyštudoval 2. lekársku fakultu Univerzita Karlova v Motole a vo svojej praxi sa ďalej kontinuálne vzdeláva, aby klientom ponúkal čo najefektívnejšie riešenia.
V terapii využíva predovšetkým Vojtovu metódu pre dospelých, funkčnú stabilizáciu a manuálne techniky. Jeho prístup stojí na hľadaní skutočnej príčiny problému, nie len na tlmení jeho prejavov. Vďaka prepojeniu medicínskeho vzdelania, praktických skúseností a práce so športovcami aj bežnou populáciou patrí medzi odborníkov, ktorí dokážu zložité problémy vysvetliť jednoducho a hlavne funkčne.
Medzi každým stavcom v chrbtici sa nachádza medzistavcová platnička, ktorá funguje ako prirodzený tlmič nárazov a rozkladá sily, ktoré na chrbticu počas dňa pôsobia. Platnička sa skladá z mäkšieho stredu a pevnejšieho obalu. Ak sa jej štruktúra postupne mení, môže dôjsť k stavu, keď sa jej obsah začne vyklenovať alebo tlačiť smerom von. V praxi sa môžete stretnúť s pojmami ako bulging, protrúzia alebo herniácia.
Dôležité je však pochopiť jednu vec – degeneratívne zmeny na platničkách sú úplne bežnou súčasťou života. Mnoho ľudí má zmeny na chrbtici už v dvadsiatich rokoch a vôbec o tom nevie, pretože nemajú žiadne bolesti ani obmedzenia. Samotný nález teda ešte neznamená problém. Problém začína až vtedy, keď sa k nálezu pridá bolesť, obmedzený pohyb alebo strach z pohybu, ktorý často celý stav ešte zhorší.
Jedna z najčastejších otázok, ktorú ľudia po diagnóze riešia, je, či musia okamžite prestať so silovým tréningom. Krátka odpoveď znie: nemusíte. Samotná diagnóza výhrezu platničky ešte neznamená koniec drepov, mŕtvych ťahov ani predklonov.
Chrbtica je živá štruktúra, ktorá sa dokáže adaptovať na zaťaženie. Ak jej dlhodobo nedávate žiadny silový stimul, často sa stáva menej odolnou. To je dôvod, prečo niektorých ľudí po dlhšom „šetrení“ bolí chrbát ešte viac. Naopak, správne dávkovaný silový tréning môže chrbticu spevniť a zvýšiť jej odolnosť v bežnom živote. Samozrejme, záleží na aktuálnom stave, intenzite bolesti a technike prevedenia. Cieľom nie je ignorovať bolesť, ale postupne telo znovu učiť zvládať pohyb bez strachu.
Mnoho ľudí verí, že keď magnetická rezonancia ukáže výhrez alebo degeneratívne zmeny, konečne našli dôvod svojej bolesti. Realita je však oveľa zložitejšia. V praxi sa často stretnete s tým, že človek má výrazný nález na MRI a žiadne bolesti. A naopak niekto s minimálnym nálezom môže mať veľké ťažkosti.
Bolesť totiž nie je len mechanický problém. Ovplyvňuje ju nervový systém, stres, spánok, regenerácia, predchádzajúce skúsenosti aj psychika. Preto nie je dobré fixovať sa iba na obrázok z rezonancie. Nález môže byť dôležitá informácia, ale nikdy by nemal byť jediným faktorom, podľa ktorého určujete, čo vaše telo zvládne alebo nezvládne. Dôležitejšie než samotná snímka je vždy to, ako fungujete v pohybe a ako vaše telo reaguje na záťaž.
NÁŠ TIP: SmartFuel Collagen SportAk pravidelne zaťažujete kĺby, šľachy alebo chrbát pri tréningu, môže byť dlhodobé užívanie kolagénu skvelou podporou regenerácie pohybového aparátu. Kombinácia hydrolyzovaného kolagénu, vitamínu C a zinku pomáha podporovať spojivové tkanivá, zatiaľ čo obsiahnuté MSM je známe svojimi protizápalovými a analgetickými účinkami. Pri pravidelnej suplementácii tak môže pomôcť zlepšiť komfort pohybu, podporiť kĺby a zvýšiť odolnosť tela pri dlhodobej záťaži.
Dlhé roky sa v zdravotníctve vychádzalo z predpokladu, že ohýbanie chrbtice dopredu alebo rotácie môžu zvyšovať tlak na platničky a zhoršovať výhrez. Preto mnoho ľudí počulo jednoduchú radu: neohýbať sa, neotáčať sa, neposilňovať.
V akútnej fáze bolesti môže mať takéto obmedzenie krátkodobo zmysel. Ak je tkanivo podráždené a bolesť výrazná, dočasné zníženie záťaže môže telu pomôcť upokojiť situáciu. Problém nastáva vo chvíli, keď zákaz pohybu trvá mesiace alebo roky. Telo, ktoré prestane používať určité pohyby, o ne postupne prichádza. Stráca silu, stabilitu aj sebavedomie v pohybe. A práve vtedy sa často dostávate do začarovaného kruhu bolesti a obmedzení.
Nie každý výhrez je rovnaký a nie každý človek reaguje rovnako. V akútnej fáze, keď bolesť vystreľuje do nohy, obmedzuje chôdzu alebo bežné fungovanie, môže byť niekoľko dní pokojnejší režim rozumnou voľbou. Telo potrebuje znížiť zápalovú reakciu a nervový systém sa musí upokojiť.
Len čo však akútna fáza odznie, dlhodobé šetrenie už väčšinou nepomáha. Naopak môže viesť k strate sily, mobility a väčšej citlivosti na bolesť. Práve v tejto fáze je dôležité začať telo znovu postupne zaťažovať. Nie skokovo, nie cez bolesť, ale systematicky. Telo sa adaptuje presne na to, čo od neho chcete. Ak od neho nechcete pohyb, nebude naň pripravené. Ak ho začnete rozumne zaťažovať, jeho odolnosť sa bude postupne vracať.
Návrat k cvičeniu by nemal začínať otázkou „čo už môžem zdvihnúť“, ale „ako sa pri pohybe cítim“. Prvým krokom býva obnovenie základných pohybov bez strachu – predklony, rotácie, drepy s vlastnou váhou alebo ľahké varianty hip hinge pohybov.
Keď telo zvláda bežný pohyb bez výraznej reakcie, prichádza čas na postupné pridávanie odporu. Silový tréning má obrovský terapeutický potenciál, ak je dávkovaný individuálne. U niekoho to budú výpady, u niekoho ľahké mŕtve ťahy, u iného práca s kettlebellom. Dôležité je sledovať reakciu tela počas ďalších 24–48 hodín. Ak sa bolesť dramaticky nezhoršuje, väčšinou ste na správnej ceste. Cieľom nie je vyhnúť sa záťaži, ale vybudovať telo, ktoré ju zvládne bez zbytočného strachu.
Výhrez platničky nie je automaticky koniec silového tréningu, športu ani aktívneho života. Oveľa väčší problém než samotný nález býva často strach z pohybu, dlhodobé šetrenie a strata dôvery vo vlastné telo. Správne dávkovaný pohyb, sila a postupná adaptácia bývajú vo väčšine prípadov oveľa funkčnejšou cestou než roky pasívneho uvoľňovania alebo vyhýbania sa pohybu.
Ak vás táto téma zaujíma viac do hĺbky, vrátane praktických skúseností z ordinácie a reálnych príkladov klientov, odporúčame si pustiť celú podcastovú epizódu s fyzioterapeutom Jiří Ptáček, kde sme všetko rozobrali ešte detailnejšie.
Mohlo by vás zaujímať:
Rostislav Václavek: Ako správne dýchať pre lepší výkon, chudnutie a viac energie.Možno riešite tréning aj jedálniček, ale prehliadate to najdôležitejšie – dych. Zistite, ako ho upraviť, aby ste mali viac energie, lepší výkon a konečne videli výsledky.
Longevity: 7 tipov, ako žiť kvalitný a dlhý život.Hlavným cieľom je, aby si ľudia aj vo vyššom veku udržali dobrú fyzickú kondíciu, psychickú pohodu a sebestačnosť.
Sleduj nás: 
